Milí naši výletníci, mám pre Vás ešte jeden úplne nenáročný tip na výlet. Jedná sa o obľúbené miesto motorkárov a presne na odporúčanie takéhoto nadšenca, sme sa tam nedávno vybrali aj my. Po chrípkovom období a povinnom oddychu v posteli sme chceli trošíčku pookriať a nabrať síl zo slniečka, čo sa aj podarilo. Sama som bola prekvapená koľko ľudí sa tu dokázalo sústrediť. Cesta k cieľu bola krátka a nenáročná. Zvládnu ju malé deti, prípadne sa dá v pohode absolvovať aj s kočíkom. Dokonca si myslím, že ak by ste prehovorili starú mamu na výlet, užila by si ho.

K malej krasovej jaskyni vedie chodník, ktorý kopíruje hlavnú cestu. Z druhej strany chodníka je oplotená časť hospodárskeho dvora, ktorého obyvateľmi sú kozičky, húsky a sliepočky. Malé, veľké, jednofarebné aj pestrofarebné. Menej zrýchleným krokom s deťmi, keďže musia hladkať všetky kusy poctivo, aby náhodou niekto z nich nebol ukrátený, sa dostanete do cieľa. Úprimne, predstavovala som si tú jaskyňu trochu väčšiu, no chalani sa s nadšením pustili na druhú stranu, je totiž prechodná z oboch strán. Prešli ju z pravej strany, z ľavej strany, možno aj 5 krát.

Jaskyňa je súčasťou kopca, za ňou je listnatý les a veľká lúka, kde si v tom čase užívalo niekoľko rodín obed v prírode. Príjemné prostredie na oddych pre všetkých. Turistické značky nás informovali o možnosti prejsť náučný chodník, ktorý vedie priamo do okresného mesta - Piešťan. Čas cca 1:30. Keďže sme, žiaľ, túto možnosť nemohli využiť, vybrali sme sa aspoň lesnou cestičkou na vrch menšieho kopca. Preveriť, či sa nám naskytne nejaký zaujímavý výhľad. A stálo to zato, cesta bola zaujímavá aj napriek tomu, že sa jednalo o už spomínaný listnatý les a teda v tomto období tých listov veľa nebolo. Na konci nás uvítal neuveriteľný pohľad: vinice, lúka a celkový dojem uzatvárala panoráma na pohorie Tribeč a Vtáčnik. Načerpali sme energiu, ktoré toto miesto ponúkalo a šli späť. Pridali sme sa ku oddychujúcim, na lúke sme sa pohostili doma pripraveným rožkom a načistenými jabĺčkami.

Odporúčam toto miesto hlavne vtedy, keď nemáte síl na vysokohorské túry a predsa potrebujete kúsok pozitíva z prírody. Pri odchode sme sa chceli občerstviť kofolou, prípadne "nešofér" pivkom, no, čakacia doba bola príliš dlhá, čo nás odradilo a nakoniec sme služby motorestu nevyužili. V jeho okolí je ešte jedna voliéra, kde sú ubytované srnky. Bez akéhokoľvek ostychu sa dali škrabkať za uškami, takže si viete predstaviť aký problém bol dostať "detváky" do auta. No, vynaliezavosť rodičov je neprekonateľná, stačilo jedno slovo - ZMRZLINA. Nabudúce sa pokúsime vydať cestou smer mesto a sama som zvedavá, či dorazíme do sľúbeného cieľa. Výletu zdar.

Dejiny:

Jaskyňu pod slovenským názvom Csertowa Pecz spomína už Matej Bel v knihe Notitia Hungariae novae historico geographica vydanej roku 1742. V monografii Nitrianskej župy z roku 1898 sa uvádza pod maďarským názvom Ördögkemencze (slov. Čertova pec). Jaskyňu preskúmal v rokoch 1958 – 1961 PhDr. Juraj Bárta CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Roku 1981 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Prírodnou pamiatkou bola vyhlásená v roku 1994 s novelizáciou z roku 2008.

Čertova pec je verejnosti voľne prístupná malá krasová jaskyňa a prírodná pamiatka v pohorí Považský Inovec v podcelku Inovecké predhorie. Nachádza sa v katastrálnom území obce Radošina, okres Topoľčany v Nitrianskom kraji. Vyhlásená bola v roku 1994 na rozlohe 11,44 ha, bez ochranného pásma. Jaskyňa je prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Boli v nej nájdené najstaršie známky jaskynného osídlenia na Slovensku. Podľa ľudovej povesti ju vyhĺbili čerti, preto aj dostala pomenovanie Csertowa Pecz.

Predošlé články