Ján Palárik sa narodil v rodine dedinského učiteľa v Rakovej na Kysuciach 27. apríla 1822. Študoval teológiu v Kecskeméte, v Bratislave a v kňazskom seminári v Trnave, kde sa spolu s priateľmi Viktorínom a Hattalom snažili rozvinúť tradície bernolákovcov a pokračovať v diele Jána Hollého.

Štúdium

Študoval francúzsku a nemeckú dramatickú literatúru a od začiatku mal vyhranený názor na národnú a slovanskú otázku. Ako publicista presadzoval liberálne a demokratické názory. Ako kaplán vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici v roku 1850 – 51 vydával časopis Cyril a Method, kde navrhol reformu cirkevného života a kritizoval vyšších cirkevných hodnostárov za protiľudový postoj a odnárodňovaciu politiku. Obvinili ho, že šíri nebezpečné myšlienky a odvtedy žil v ustavičnom podozrievaní. Pôsobil na nemeckej fare v Pešti a od roku 1862 v Majcichove pri Trnave,/ t.č.bola naša obec filiálkou majcichovskej farnosti a Ján Palárik pôsobil aj v obci Abrahám/. V Majcichove v roku 1870 ani nie päťdesiatročný zomrel. Tu je na cintoríne aj pochovaný.

Palárik si po konflikte s cirkevnou hierarchiou našiel inú formu verejného protestu – cestu dramatického autora. Jeho veselohry nám dodnes prinášajú kus dobovej atmosféry z dôležitého obdobia z našich národných dejín, ale aj dôvtipný a hravý konverzačný text, plný optimizmu a bohatý na aforizmy, ktorý bol predtým na našich javiskách neznámy.

Diela

Palárik bojoval za spisovnú slovenčinu (publikácia Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské). Poukazoval na chyby v národnej politike a usiloval sa dorozumieť s maďarskými liberálmi. Do Slovenských novín písal o svojich obavách z opätovného viedenského centralizmu. Neskôr sa stal zástancom spolupráce medzi národmi Uhorska. Palárik sa venoval aj školstvu a osvete. Napísal niekoľko učebníc náboženstva, čítanky a gramatiky pre slovenské školy.

Ťažiskom jeho literárnej činnosti je dramatická tvorba. Prispel do nej tromi veselohrami: Inkognito (1858), Drotár (1860), Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862). Pre všetky tri veselohry je spoločná nielen kritika vyvyšujúcich sa mešťanov a odrodilcov, ale aj princíp deja, v ktorom sa zápletka zakladá na mylnej zámene osôb. Posmrtne vydaná bola Palárikova tragédia Dimitrij Samozvanec. (Hrala sa až o 100 rokov) Inkognito – dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku Kocúrkovo (ako u Jána Chalúpku), no namiesto priepasti medzi predstaviteľmi vlasteneckej inteligencie a národne neuvedomelými mešťanmi Palárik zobrazuje proces ich vzájomného zbližovania. Napriek prekážkam, ktoré zosobňuje radný pán Potomský a jeho odnárodnený syn, prechádza pozitívnym vývinom meštianka, z ktorej sa stáva vlastenka a podobne aj z jej dcéry, ktorú výchova odcudzila národným koreňom.

Drotár – je prvou veselohrou z veľkomestského – peštianskeho prostredia, dej sa odohráva v rodine zámožného slovenského fabrikanta. Zdôrazňuje sympatie bohatého podnikateľa k statočnému drotárovi. Zápornou postavou je drotárov odrodilý a skazený brat.

Na budove obecného múzea v Abraháme je inštalovaná pamätná tabuľa, venovaná pamiatke Jána Palárika, ktorý pôsobil aj v našej farnosti. Obec Abrahám je členom združenia "Životnými cestami Jána Palárika".

7. decembra 2020 si pripomíname 150. výročie úmrtia Jána Palárika.